Pandémiu Španielskej chrípky. Chrípka bola spôsobená vírusom a bola prenášaná z človeka na človeka vzduchom. Vírus rozšírili hlavne vojaci, ktorí sa vracali domov z bojových oblastí.
Španielska chrípka zasiahla ľudstvo v štyroch po sebe idúcich vlnách.
Prvýkrát sa správa o novom víruse objavila v marci 1918, ešte počas prvej svetovej vojny. Pôvodne sa nevedelo, kde vznikla, no rýchlo sa rozšírila po celej západnej Európe. Španielska sa nazývala z politického dôvodu a to preto, že počas vojny bolo Španielsko neutrálnou krajinou a začalo informovať o tejto epidémií ako prvé. Španieli si mysleli, že prišla z Francúzska a tak ju nazývali "Francúzska chrípka". V Spojených štátoch bolo iba 6 dní po prvom zaznamenanom prípade, nahlásených až 6674 nakazených. Netrvalo dlho a čoskoro sa rozšírila aj do Indie, ale aj na Nový Zéland.
Prvá vlna nebola silná, ale druhá, trvajúca od augusta do septembra bola najsmrteľnejšia. Po tom čo boli zavedené opatrenia, druhá vlna upadla na konci novembra. Boj proti tejto pandémií nevyzeral úplne ako v súčasnosti. Prvá vakcína proti chrípke bola vyvinutá až v roku 1940, a tak ako v 21. storočí, karanténa a nosenie rúšok boli povinnosťou. Školy, kostoly aj divadlá boli zatvorené a ľuďom radili, aby zostali doma. Po tom, čo sa uvoľnili opatrenia, tretia vlna začala v zime a preniesla sa až do jari 1919. V lete Španielska chrípka skončila, a to vraj preto, že si ľudia vybudovali imunitu.
Španielska chrípka bola nezvyčajne smrteľná. Spôsobil ju chrípkový vírus H1N1. Trvala od februára 1918 do apríla 1920 a infikovala viac ako 500 miliónov ľudí na celom svete, čo vtedy predstavovalo približne tretinu svetovej populácie. Počet obetí sa odhaduje na 50 miliónov a možno až 100 miliónov, čo z nej robí jednu z najsmrteľnejších pandémií v histórii ľudstva. Obeťami pandémie boli aj zdraví a mladí dospelí. Niektoré výskumy naznačujú, že konkrétny variant vírusu bol tak agresívny, že silné imunitné reakcie mladých dospelých devastovali telo, zatiaľ čo slabší imunitný systém detí, starších či chorých ľudí spôsobil menej úmrtí.
Aj keď menšie epidémie tu boli prítomné neustále počas posledných 100 rokov, neovplyvnili chod ľudstva v takej miere ako práve táto, či súčasný koronavírus.
Môžeme konštatovať, že pandémia pred sto rokmi prebiehala podobne ako tá súčasná, s rozdielom technologickej a sociálnej pokročilosti. Ľudia v súčasnosti viac cestujú, a tak je prenos rýchlejší, no rýchlejšie sú aj informácie, ktoré nám vedia pomôcť chrániť sa. Asi najväčší pokrok bol vo vede, vďaka ktorej vieme ako sa najlepšie chrániť a čo nám dokáže najviac pomôcť v boji proti ochoreniu.
